Ars moriendi. Umenie zomierania

Stredovekí ľudia sa vedome pripravovali na svoju smrť. Dobré umieranie sa začalo ponímať ako metóda, náuka, preto "ars moriendi".

Alegória života a smrti (1480)

Najväčší vplyv na prax v zaobchádzaní so zomierajúcimi mal spis francúzskeho teológa Jána Gersona Opusculum tripartitum (1408). Tretia časť tohto diela De arte moriendi sa stala inšpiráciou pre príručky Ars moriendi, ktoré existovali v dvoch verziách (dlhšej a obrázkovej) a na konci stredoveku sa stali bestsellermi. Ovplyvnili ďalšie traktáty o umení umierania, ktoré vznikali už nielen v latinčine, ale aj v národných jazykoch.

1. Dlhšia verzia obsahovala 6 kapitol: rady ako správne zomierať, ako bojovať s pokušeniami, otázky, ktoré sa mali klásť umierajúcemu, odporučené modlitby za zomierajúceho a návody, ako sa majú správať prítomní pri smrteľnej posteli.

2. Kratšia verzia príručky bola v podobe 11 obrázkov (drevorezov): takto sa návody ako dobre umierať dostali k ľuďom, ktorí nevedeli čítať. Päť obrázkov približuje päť pokušení, ktoré diabol nastraží na umierajúceho: pochybnosti vo viere, zúfalstvo z vlastnej hriešnosti, netrpezlivosť, pýcha/domýšľavosť a lakomstvo či lipnutie na vlastných majetkoch, ktorým musí odolať, aby sa dostal do neba. Démoni využívajú slabosť človeka na získanie jeho duše v poslednej chvíli. Na druhej strane človeku v tomto zápase pomáhajú anjeli, aby mohol odolať pokušeniam a byť v protireakcii (dva obrázky patria tematicky vždy k sebe): v pevnej viere, nádeji, trpezlivosti, vnútornom odpútaní sa od tohto sveta a v pokore. Pri smrteľnej posteli sa tak stretávajú nebeské a pekelné mocnosti v zápase o právo na umierajúceho. Zápas sa rozhodol v 11 obraze: umierajúceho po tom, čo odolal pokušeniam a vydýchol naposledy, odviedli anjeli do neba.

Pokušenie zúfalstva: 6 démonov obkľúčilo lôžko chorého a ukazovalo na hriechy, ktorých sa dopustil.

„Diabol s kravskou hlavou" pri čele postele obviňuje umierajúceho z cudzoložstva a ukazuje na mladý pár. Vedľa diabol so zdvihnutými prstami pripomína, že pod prísahou vydal krivé svedectvo. Ďalší pekelník drží v ruke register hriechov umierajúceho. Ďalej sa poukazuje na hriech zabitia - diabol v strede bodá svoju obeť nožom. Zobrazené je aj zlyhanie v skutkoch milosrdenstva: vidíme žobráka ako prosí o almužnu. Všetci títo mučitelia chcú priviesť chorého do zúfalstva nad závažnosťou jeho previnení, aby vyvolali pochybnosti o Božom milosrdenstve.

Ako protiváha (obr.napravo) sú zobrazení niektorí z biblických hriešnikov, ktorí dúfali v Božiu milosť a ktorých duše boli vďaka tomu spasené: apoštol Pavol spolu s koňom, po páde z ktorého zažil svoje obrátenie, apoštol Peter s atribútom kľúča a kohúta, po jeho boku stojí Mária Magdaléna (obvinená z cudzoložstva) a v ruke drží nádobu s masťou. „Dobrý“ lotor na kríži = ako vzor využitia poslednej šance získať spásu - ako kajúcemu hriešnikovi mu Kristus sľúbil raj. Anjel povzbudzuje chorého - aj keby spáchal všetky hriechy sveta, nesmie si zúfať, ale nádejať sa v Božiu milosť. Vidíme, že väčšina diablov utiekla, jeden mizne pod posteľou.

Pokušenie lakomstva: Zomierajúci človek nesmie byť pripútaný k svojmu hmotnému majetku (dom, kôň, sudy) ani k rodine a priateľom. 

Diabli sa ho snažia odviesť od cieľa – aby sa nesústredil na spásu svojej duše, ale na majetok a svojich blízkych, aby sa trápil - čo len s nimi bude po jeho smrti? V odpovedi (obr. napravo) jeden anjel so zdvihnutým ukazovákom upozorňuje, že nesmie lipnúť na svojich majetkoch, druhý anjel rozprestrel kus látky, aby pred umierajúcim zakryl príbuzných, aby sa netrápil. V centre je Ježiš -ako dobrý pastier (zobrazené ovečky), ktorý sa bude o nich starať.