„Nešťastná kráľovná.“ Beatrix Aragónska (1457 - 1508)

2. časť

Na sklonku života sa Beatrix Aragónska, ktorú spomíname aj v našich podcastoch, zvykla vo svojich listoch podpisovať ako „ veľmi nešťastná kráľovná“ (infelicissima regina di Ungheria e Boemia). Prečo a z akých dôvodov?

Na jar roku 1474 sa na kráľovskom dvore v Neapole objavili uhorskí vyslanci a požiadali o ruku sedemnásťročnej Beatrix pre svojho kráľa Mateja Korvína. Ten sa už naliehavo potreboval oženiť. Prešla mu tridsiatka, desať rokov bol vdovcom, a hlavne, stále bol bez dediča, ak nerátame ľavobočka Jána Korvína, ktorému chýbal zákonný pôvod. Porodila mu ho meštianka Barbora z dolnorakúskeho Steinu, a vtedy nikto netušil, že neskôr zohrá takú významnú úlohu v bojoch o uhorskú korunu. Matej sám nepochádzal z panovníckeho rodu, bol synom vojvodu Jána Huňadyho, slávneho bojovníka proti Osmanom a za kráľa ho zvolil uhorský snem.