„Nešťastná kráľovná.“ Beatrix Aragónska (1457 - 1508)
1. časť
Na sklonku života sa Beatrix Aragónska, ktorú spomíname aj v našich podcastoch, zvykla vo svojich listoch podpisovať ako „ veľmi nešťastná kráľovná“ (infelicissima regina di Ungheria e Boemia). Prečo a z akých dôvodov?
Aby sme Beatrix lepšie spoznali, začneme jej detstvom a rodinným prostredím. Narodila sa roku 1457 pravdepodobne v Capua na juhu Talianska, asi 25 kilometrov od Neapola, ako dcéra Ferranteho (po slov. Ferdinanda) Aragónskeho a jeho manželky Izabely z Chiaromonte. Svoje detstvo a mladosť strávila prevažne v Neapole na hrade Castel Nuovo.
Beatricin otec Ferrante bol nemanželským synom – ako sa vtedy bežne hovorilo – bastardom – neapolského vládcu Alfonza I. Bol to veľmi horkokrvný muž, milovník žien (mal viacero nemanželských detí), obľuboval jazdu na koni a poľovačky, bol múdry a prefíkaný stratég, mecenáš umenia, ale aj krutý vládca. Hovorilo sa o ňom, že kto sa mu postaví na odpor, toho dá zavraždiť, dokonca, že mŕtvoly svojich obetí dáva obliecť do nádherných rúch a ako múmie ich rozostavuje po chodbách svojho hradu. Aj keď tieto morbídnosti dnes historici považujú za nepravdepodobné, je zrejmé, že išlo o despotického vládcu.
Beatricina matka Izabela bola Ferranteho protikladom – pokojná a veľmi zbožná žena, viedla svoje deti ku kresťanskej viere, no zomrela veľmi skoro, keď mala Beatrix len osem rokov. Ešte predtým však detstvo malej princeznej narušil – z nášho pohľadu – drsný zásah, keď ju otec ako 6-ročnú zasnúbil (1463) za 4-ročného Giovanniho Battistu, syna Marzana, vojvodu zo Sessy. (Hrad Sessa je vzdialený 63km od Neapola). V tom čase to však nebolo nič neobvyklé, princezné mohli byť už od útleho detstva zasnúbené, plniac tak politické záujmy rodičov.
Beatrix v tomto prípade nešla do cudzej krajiny ako mnoho iných neviest, ale aj tak ju presťahovali na hrad Sessa aj s jej vychovávateľkou. Prirodzene, že šlo o svadbu politickú, Ferrante totiž s nevôľou sledoval spájanie sa vojvodu Marzana s Anjouovcami, ktorí si robili nároky na Neapol a ohrozovali tak jeho postavenie. Tento zväzok mal byť akýmsi vyjadrením prímeria, no to netrvalo dlho, od svadby neprešiel ani rok a Ferrante zajal vojvodu aj s malým ženíchom Giovannim a zavrel ich do väzenia v útrobách svojho hradu. Ako dôvod udával, že vojvoda bol na čele tajného sprisahania voči nemu. Napriek protestom okolitých panovníkov i samotného pápeža, Ferrante väznených neprepustil. Názory súdobých kronikárov sa vzhľadom na osud väznených rozchádzajú, podľa jedných vo väzení zomrel otec aj syn, podľa iných syn prežil a po smrti Ferranteho (1494) sa po 30 rokoch dostal na slobodu. Beatrix tak už v detskom veku prežila zásnuby, odtrhnutie od rodičov, život na hrade Sessa a po návrate do Neapola vlastne žila v paláci, v ktorého žalári umieral jej ženích i svokor. Krátko po tejto udalosti jej zomrela matka (1465).
