Pravidlá životosprávy 1. : Spánok, alebo prečo si pred spaním nezabudnúť nasadiť čiapku

V neskoršom stredoveku boli v celej Európe veľmi populárne pravidlá životosprávy (Regimina sanitatis). Lekári ich spisovali pre svojich pacientov – bohatých hodnostárov, pričom zohľadňovali ich individualitu a životný štýl. Zaoberali sa ovzduším, spánkom, cvičením, stravovaním, hygienou či radami, ako zvládnuť rôzne emočné stavy. Podľa pravidiel bol spánok veľmi dôležitý, pretože napomáhal tráveniu a upokojoval zmysly. Lekári radili spať 8 až 12 hodín denne, pričom bolo najlepšie spať najprv na pravom boku, potom na ľavom a potom opäť na pravom. Zdriemnutie na poludnie sa neodporúčalo: „Napoludnie nespi vôbec, alebo iba krátko, poludňajší spánok ti môže zapríčiniť horúčku, lenivosť, bolesti hlavy či zápal.“   

 V jednom zo stredovekých regimín sa nachádza poetická a poučná veta: prirodzený spánok je dobrý vtedy, keď neuteká pred nocou a neuberá zo dňa. Riadili sa teda denným svetlom a tmou v dĺžke spánku. Rozumná bola aj rada, aby nikdy nechodili spať skôr ako dve hodiny po večeri.

Prostredie bolo pre zdravie – a spánok - takisto dôležité. Domy a záhrady mali byť situované tak, aby využívali zdraviu prospešné severné a východné vetry (bývanie v pivnici alebo na prízemí sa považovalo za nezdravé). Presvedčenie, že choroby sa šíria prostredníctvom výparov, viedlo k starostiam o vetranie, hygienu a odstránenie nepríjemných pachov. Hoci sa často domnievame, že stredovekí ľudia boli špinaví a zapáchali, osobná hygiena bola v skutočnosti mimoriadne dôležitá. Pravidelné umývanie a kúpanie tela pomáhalo odstraňovať potenciálne škodlivé zvyšky (vrátane potu). V tom čase sa totiž predpokladalo, že z takejto špiny samovoľne vznikajú parazity, ako sú červy a vši.

Nočný odev stredovekých ľudí závisel nielen od majetkových pomerov, osobných preferencií, ročného obdobia, ale aj od toho, kto s kým zdieľal posteľ. Na spoločnú posteľ totiž bývali pozvaní aj hostia. V menej majetných rodinách spala spolu v jednej izbe na jednej posteli celá rodina. Ženy si pred spaním zvyčajne zapletali alebo zviazali vlasy do uzla, pretože bolo bežné, že muži i ženy spávali s pokrývkou hlavy, aby si ju chránili pred chladom. Aj v prípade, že spali nahí alebo v spodnom prádle, čiapka nesmela chýbať, pretože prikrývky sa dali navrstviť, ale hlavu nezahriali. Nočným odevom bývali tiež dlhé košele - jednoduchý košeľový základ bol rovnaký pre obe pohlavia, ale ženské košele boli zvyčajne o niečo ozdobnejšie (čipky, stuhy, výšivky).