Počas veľkonočných sviatkov si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Dôkazy o slávení Veľkej noci - na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca - máme už z 2. storočia. Nadväzuje na židovské sviatky Pesach, keď Židia oslavovali vyslobodenie z egyptského otroctva. Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst (40 dní Kristus strávil na púšti, kde bol pokúšaný Satanom, než začal svoje verejné účinkovanie) a zahŕňa 6 pôstnych nedieľ. Veľký pôst začína Popolcovou stredou – názov sa odvodzuje z obradu, pri ktorom kňaz počas omše označoval čelá veriacich popolom, pričom vyslovoval: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne bol vyhradený len pre veľkých hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia: vstupovali do chrámu bosí, odetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci. Koncil v Benevente (1091) tento obrad zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.
