V tejto časti vás zoberieme na výlet do stredoveku, kde strávime jeden deň s hradným pánom a paňou od východu slnka až po jeho západ.
Čo všetko čakalo panstvo na hrade v jeden obyčajný deň v 15. storočí. V čom sa ich denný režim odlišoval od nášho? Prečo bolo nebezpečné chodiť na prevét? A ako sa nám podarilo ochutnať stredovek vrátane pohankovej kaše s bravčovou hlavou na hrade Červený Kameň.
Bonus
Dozviete sa napríklad:
- Ako vyzeral denný režim hradného pána a panej v 15. storočí a čím sa líšil od dnešného života.
- Prečo bolo nebezpečné chodiť na stredoveký záchod – prevét a ako fungoval vtedajší systém odvodu odpadov.
- Ako fungoval stredoveký teplovzdušný vykurovací systém – hypokaustum a kde ho archeológovia objavili na Slovensku.
- Aké rôzne typy prevétov existovali na hradoch a ako boli prepojené s okolitou krajinou či priekopami.
- Zaujímavé paralely so stredovekým vykurovaním a toaletami v Číne, vrátane súčasných technologicky vyspelých smart toaliet.
Bonus
Zo života na hrade
Vykurovanie prostredníctvom hypokausta (odvodené z gréckeho termínu hypocaustum = "vykurovaný zdola").
Tento teplovzdušný vykurovací systém, ktorý má svoj pôvod v Grécku, využívali starovekí Rimania najskôr v kúpeľoch, neskôr sa hypokaustum zaviedlo aj v obytných domoch. Nachádzalo sa pod podlahou, ktorú podopierali asi 60-100 cm vysoké piliere. Kúrenisko bolo umiestnené mimo vykurovaných miestností a otroci/služobníci v ňom udržiavali oheň, ktorý ohrieval vzduch a produkoval horúce spaliny. Táto zmes horúcich plynov smerovala pod podlahy a do spodnej časti bočných stien vykurovaných izieb, ktoré ohrievala teplom sálajúcim z príslušných povrchov. Z toho dôvodu sa steny interiérov obkladali do polovice či tretiny svojej výšky dutými tehlami (tubules), ktorými prúdil teplý vzduch.
Na Slovensku archeológovia našli stredoveké hypokaustá napr. v Banskej Štiavnici, Beckove, Stupave, Rusovciach, Ludaniciach, Levoči, atď.
Slovenské príklady, ako aj ďalšie exempláre zo strednej Európy ukazujú, že hypokaustá vo feudálnych sídlach obvykle vykurovali obytné, niekedy aj reprezentačné priestory na panskom piano nobile (označuje prvé poschodie šľachtických palácov a zámkov, kde sa nachádzali reprezentačné miestnosti).
Stredoveký záchod - prevét (z latinského „locus privatus“, teda „súkromné miesto“)
V podcaste sme spomínali, že stredovek nepoznal takmer žiadne súkromie. Aspoň určitú mieru súkromia ľuďom poskytoval prevét. Ten sa mohol nachádzať v arkieri (výčnelok na vonkajšej strane paláca). Jeho umiestnenie súviselo so stavebným usporiadaním hradu, terénom, smerom prístupovej cesty atď. "Záchodové" sedadlo s otvorom (kamenné alebo drevené) bolo na vonkajšej strane arkiera, aby exkrementy mohli pozdĺž steny padať do hradnej priekopy. Dnešný splachovací systém teda nahrádzala gravitácia. Kde to umožňovala konfigurácia terénu, tam bol prevét spojený šachtou (murovanou alebo drevenou) s hlbokou jamou vo forme žumpy. V prevétoch mohli byť aj dva malé výklenky - jeden na umiestnenie svietidla a druhý na prostriedky očistenia po toalete (mach, listy, a pod.).
Okrem arkierových prevétov poznáme aj výklenkové prevéty, v ktorých je sedadlo s otvorom situované do výklenku v hrúbke múru a je od miestnosti oddelené dvermi, alebo výklenok mohol byť smerom do miestnosti otvorený, prípadne sprístupnený zalamovanou chodbičkou. Samozrejmosťou bolo vetracie okienko. Odpadová šachta sa nachádzala taktiež v hrúbke múru a ústila chrličom na fasáde tesne pod prevétom alebo až dolu nad terénom.
Treťou formou boli tzv. viacpodlažné vežové prístavky k fasádam objektov, často obsahujúce nad sebou viacero pôdorysne ustúpených prevétov, napojených na jednotlivé podlažia objektu. Fekálie prechádzali spoločnou šachtou, na ktorej dne sa nachádzali otvory, odvádzajúce výkaly do svahu alebo pri nížinných hradoch do vodnej priekopy.
Najpokrokovejším typom prevétových veží boli tzv. danskery = samostatné záchodové veže vysunuté mimo obytnej stavby nad priekopu alebo potok a prepojené s obytnými miestnosťami prostredníctvom spojovacieho mosta.
