Ako ľudia trávili noc v minulosti? Kam sa podel druhý spánok a varenie piva pri svite mesiaca? Dnes sa zvyčajne nemusíme báť, že nás v spánku niekto zabije či zamrzneme, ak ostaneme vonku pred zavretými mestskými bránami. Ani sa netreba deliť o posteľ s príbuznými alebo nebodaj s cudzími. Na druhej strane naša éra elektriny, neónov a svetelného smogu nás pripravila o mnohé zdravé spánkové návyky, ako aj radosti našich predkov. Noc v období tmy v niektorých ľuďoch vzbudzovala strach, no iní sa cítili oslobodení od spoločenských obmedzení; venovali sa popíjaniu, hazardu a iným roztopašiam. Jedno je však isté. Vrátiť sa z krčmy domov bolo bez svetla ťažšie ako dnes.
Knižku Na sklonku dňa o ktorej je reč v podcaste nájdete na nových stránkach Vydavateľstva Rak:
Arthur Roger Ekirch
Bonusová časť
Dozviete sa napríklad:
- Čo je to Aristotelova teória o pôvode spánku v bruchu
- Odporúčania na zlepšenie kvality spánku, ako sú levanduľové kúpele a vankúšiky s bylinkami
- Aké bolo odporúčanie na upokojenie emócií a riešenie konfliktov v domácnosti
- Problém workoholizmu očami stredovekých ľudí
- Prečo mali ľudia strach zo spánku a ako to súvisí s poverami o revenantoch
- Čo boli historické metódy na zlepšenie spánku (vrátane bizarného používania ópia a dodnes populárneho schlaftrunku)
Dvojfázový alebo „bifázický“ spánok
Začiatkom 90. rokov minulého storočia narazil americký historik Roger Ekirch v londýnskom Public Record Office na niekoľko svedectiev, ktoré sa mu zdali zvláštne. Odvolávali sa na „prvý spánok“, čo naznačovalo, že existuje aj druhý spánok. Po rozšírení pátrania Ekirch zistil, že nešlo o ojedinelé zmienky. Výsledky svojho výskumu zverejnil vo svojej knihe At Day's Close /v slovenskom preklade Na sklonku dňa. Budmerice : Rak 2023/, v ktorej vysvetľuje, že v "predindustriálnom čase" - teda v čase pred zavedením umelého osvetlenia - chodievali mnohí ľudia spať za súmraku a potom sa opäť zobudili okolo polnoci. O niekoľko hodín neskôr sa opäť uložili do postele a spali až do rána. Medzi týmito dvoma obdobiami odpočinku vykonávali rôzne činnosti.
Dvojfázový alebo „ bifázický “ spánok, ako sa neskôr začal označovať, bol v tom čase bežnou praxou. Spomína sa aj v Canterburských poviedkach Geoffreyho Chaucera, ktoré boli napísané v rokoch 1387 - 1400 (jedna z postáv v Príbehu o statkárovi „...spala svoj prvý spánok a potom sa prebudila...“). Ekirch uvádza aj lekársky text z 15. storočia, ktorý svojim čitateľom radil, aby prvý spánok strávili ležiac na pravom a potom na ľavom boku. Stredoveký anglický klerik zasa navrhoval, že obdobie bdenia medzi prvým a druhým spánkom je najlepším časom na vážne rozjímanie a štúdium, zatiaľ čo francúzsky lekár zo 16. storočia teoretizoval, že pôrodnosť v rodinách vidieckych robotníkov je vyššia, pretože pred pohlavným stykom čakajú až na obdobie po prvom spánku, keď je telo oddýchnuté.
